Telč - renesančná rozprávková perla Vysočiny chránená UNESCO

Telč nájdeme na juhozápade Moravy na pomedzí južných Čiech, na pol cesty medzi Prahou a Viedňou. Dominantou mesta je zámok, ktorý patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam širokého okolia, ide o klenot moravskej renesančnej architektúry (podrobnejšie nižšie v samostatnom odstavci). Po prehliadke zámku si môžete odpočinúť na krásnom nádvorí pod arkádami, v pečlivo udržiavanej zámockej záhrade alebo v priľahlom zámockom parku. Zámok Telč a historické centrum mesta známe z mnoých filmov - Pyšná princezná, Hudba z Marsu, Až přijde kocour, Nezralé maliny, Z pekla štěstí a mnoho ďalších.

Najkrajšie námestie v zemi a výhľady z kostolných veží

Trojuholníkové námestie Zachariáša z Hradca obklopené nádhernými mešťanskými domami, vzájomne prepojenými podlubiami, je považované za jedno z najkrajších v zemi. Centrum mesta má jedinečnú atmosféru, história tu na návštevníkov dýcha doslova na každom kroku. Medzi najzaujímavejšie pamiatky patria dve kamenné fontány, morový stĺp, kostoly sv. Jakuba a sv. Ducha (obidva majú prístupné veže a ponúkajú prekársne vyhliadky) a jezuitský kostol Mena Ježiš s jezuitským internátom.

Telčské rybníky umocňujúce neopakovateľnú atmosféru mesta

Telčské námestie je obklopené 3 veľkými rybníkmi (Štepnický, Ulický a Staromestský), ktoré umocňujú neopakovateľnú atmosféru mesta. Tieto rybníky pritom nie sú zďaleka jedinými, ktoré sa v okolí Telča nachádzajú, z ďalších (a ku kúpaniu vhodnejších) môžeme vymenovať napr. Roštejn a Velký a Malý pařezitý rybník.

Prvým z rybníkov ležiacich na toku Telčského potoka je Štepnický rybník, po ktorom sa môže návštevník mesta zviezť na loďke, ktorú si môže zapožičiať v požičovni nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti mestskej Dolnej brány. Uprostred rybníka sa nachádza ostrov, plavba okolo neho je veľmi pôsobivá.

Druhým z rývníkov v meste je Ulický rybník, rozkladajúci sa z časti v zámockom parku. V jeho polovici ho môžeme prejsť po tzv. Belpskej lávke (pomenované po mestečku Belp vo Švajčiarsku, ktoré je partnerským mestom Telča) a z lávky môžete kŕmiť kačky a ryby, ktorých je tu skutočne mnoho.

Tretím z telčských rybníkov je Staromestský rybník. Svojou rozlohou je najväčší, ničmenej pre bežného turistu je tak trochu ukrytý, leží čiastočne mimo centra. Prechádzka okolo neho môže byť tiež veľmi príjemným spestrením dňa v Telči. Cestou môžeme vidieť napr. kostol Matky Božej alebo židovský cintorín. Od brehov Staromestského rybníka je možné podniknúť krátky výlet k modernej rozhľadni Oslednice s výškou 36 metrov, odkiaľ budete mať celú Telč ako na dlani.

História mesta od Jana Lucemburského cez renesančný rozkvet po pobelohorskú stagnáciu

Historické zmienky o Telči siahajú do roku 1335 do dôb vlády Jana Lucemburského, kedy zemepánsky dvorec a strážna veža s kostolíkom vyplatil v roku 1335 jeho syn Karol IV. zo zástavy a v roku 1339 vymenil za pohraničný hrad Bánov s Jindřichom z Hradca. Tento rod zakladá novú Telč. Predpokladá sa, že to bol Menhart z Hradca, ktorý po roku 1354 postavil hrad, kostol, vodné opevnenie a gotické domy po obvode rozsiahlej tržnice. Podľa mestskej kroniky bola Telč dobytá 1423 husitským vojskom Jána Hvězdy z Vícemilic. Mesto sa dlho vzpamätávalo, i keď získalo v 15. storočí ďalšie privilégia (jarmok, varenie piva, predaj soli).

V polovici 16. storočia se ujíma telčského panstva Zachariáš z Hradca a nastáva doba rozkvetu pre hrad i mesto. Osvietený a bohatý veľmož (tiež vďaka sobášu s Katarínou z Valdštejna) predstavuje veľkoryso gotický hrad na renesančný zámok pod vedením talianskeho architekta Baldassare Maggi z Arogna (pôvodom z dnes švajčiarskeho Ticina). Talianski remeselníci povolaní na zámok pomohli mešťanom prestavať gotické príbytky a úhľadné renesančné domy so štítmi a podlubím. Sestra posledného z pánov z Hradca priviedla do Telča v roku 1604 svojho manžela Viléma Slavatu (známeho mj. ako miestodržiaceho z pražskej defenestrácie v r. 1618) a s ním nový rod.

Panovanie Slavatov je poznamenané tridsaťročnou vojnou. Po jej konci povolali do Telča jezuitov, dali pre nich postaviť internát oproti zámku (1655) a kostol Mena Ježiš (1667). Tiež Slavatovia umierajú bez mužských potomkov a v Telči nastupuje rod Lichtensteinov–Kastelkornov. Príbuzný po praslici, Alois gróf Podstatský, spojuje 1762 erby obidvoch rodov. V 18. storočí si majetnejší mešťania skrášlili mesto fontánami, mariánskym stĺpom, sochami a kaplnkami. Postavením železnice z Kostelca do Telča v roku 1898 a jej prepojením cez Slavonice do Rakúska skončila komunikačná izolácia mesta. Rozprúdil sa nový kultúrny i hospodársky život, Telč ožila a rástla. Podstatský–Lichtensteinovia hospodárili potom v Telči až do roku 1945, kedy boli poslední členovia rodu nespravodlivo vysídlení do Rakúska. Túto krivdu nedokázala bohužiaľ česká ponovembrová justícia napraviť. Historické jadro mesta bolo zapísané v r. 1992 na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zámok ako hlavná atrakcia mesta

Hlavnou atrakciou Telča je zámok. V druhej polovici 14. storočia vybudovali páni z Hradca v Telči gotický hrad, jednoduchú budovu v tvare písmena L, ktorá mala predovšetkým obranný charakter a bola opevnená hradbou a príkopom i proti mestu. Od r. 1550 v Telči trvalo sídlil Zachariáš z Hradca a ten dal starý hrad prestavať a rozšíriť o novo postavené renesančné paláce. Prvú fázu prestavby viedol slavonický staviteľ Leopold Esterreicher. Z tej doby (1553) se dochovala vzácna sgrafitová výzdoba napr. Malé hodovné siene a Klenotnice, ďalšie práce prebiehali pod dohľadom talianskych umelcov, ktorých Zachariáš pozýval do Telča po svojej ceste do Talianska, kde bol silne ovplyvnený talianskym renesančným umením. Zavŕšenie celkovej podoby tejto architektúry sa pripisuje Baldassare Maggimu z Arogna.

Pôvodný stav väčšiny priestorov nenarušili ani neskorší majitelia zámku. Najväčšie pozoruhodností telčského zámku sú renesančné sály s nádhernými drevennými kazetovými stropmi. V Divadelnej sále tvorí strop kazety s malovanými maskarónmi (dokončená 1556). Na strope Rytierskej sály (1570) sú zobrazené Heraklove činy. V Modrej sále, dokončenej v r. 1561, môžeme vidieť alegóriu štyroch živlov, personifikovaných rímskymi bohmi. Strop preslávenej Zlatej sály tvorí 30 osembokých kaziet s pôsobivými figurálnymi drevorezbami (1561).

Vzácnou umeleckou pamiatkou je šťuková výzdoba kaplnky Všetkých svätých (1580) s mramorovým náhrobkom Zachariáša a Kataríny obklopeným dekoratívnou kovanou mrežou.

V Rytierskej sále sú portréty Zachariáša z Hradca, jeho prvej manželky Kataríny z Valdštejna a preslávenej „Bielej paní“ Perchty z Rožmberka. V Modrej sále je možné vidieť obraz pražskej defenestrácie, pri ktorej bol z okien Pražského hradu vyhodený i vtedajší majiteť Telča, Vilém Slavata.

V zámockom parku je klasicistný sklenník z druhej štvrtiny 19. storočia. V zámockej galérii prebiehajú príležitostné výstavy.

Ďaľšie zaujímavosti Telča a okolia

Ako už vyššie uvádzame, historické centrum Telča je obklopené 3 rybníkmi a zámockým parkom. Na námestí je možné vystúpať na 2 kostolné veže sv. Jakuba a sv. Ducha. Na okraji mesta je nová rozhľadňa Oslednica.

Navštíviť je možné i gotický hrad Roštejn 7 km od Telča s atypickou sedembokou vežou.

Ďalšími hradmi sú zrúcanina Štamberk 10 km od Telča nad obcou Lhotka, alebo vzdialenejší (38 km), ale podstatne impozantnejší pohraniční hrad Landštejn (na niekdajšom trojmedzí česko-moravsko-rakúskom).

Ďalšou zaujímavosťou okolia je hora Javořice – s výškou 837 m n. m. nejvyššia hora Vysočiny – s verejnosti neprístupným 166 metrov vysokým televíznym vysielačom. Skalný útvar Míchova skala s prekrásnou vyhliadkou nájdete len kúsok pod Javořicou. Zaujímavé sú i žulové lomy v okolí Mrákotína. Tu bol v roku 1923 vylomený kameň– monolit, ktorý dnes zdobí 3. nádvorie Pražského hradu; iniciátorom tohoto zámeru bol slovinský architekt Josip Plečnik.

Za zmienku ďalej stojí 700 rokov stará lipa v Praskolesích, niekoľko pútnych kostolov (Sv. Jan, Sv. Karol, Sv. Vojtech), prírodné rezervácie Velkopařezitý rybník a Luh u Telča.

Pôvabná kľukatiaca sa železniční trať spojuje Telč s Dačicami (mj. s pamätníkom kocky cukru, ktorý ru prvý krát spatrila svetlo sveta) a Slavonicami, ktoré majú námestie podobné, ako v Telči, ale tu je možné navštíviť i sprístupnené podzemie. U Slavonic je pútne miesto Montserrat, u Dačic kláštor Kostelné Vydří, neďaleko kláštor Nová Říše.

Zo športových aktivít je možné menovať 18jamkové golfové ihrisko medzi obcami Vanov a Vanůvek pri Telči. ďalej je možné rezervovať bowling, ihrisko na tenis, za Telčou je i slušný asfalt na kolieskové korčule.

V Hospodárskom dvore Bohuslavice s reštauráciou je jazdecké centrum. Farma sa nachádza na okraji malej obce 12 km od Telča.