Českomoravská vrchovina (predtým Českomoravská vysočina), ľudovo Vysočina, je lesnaté pohorie na pomedzí medzi Moravou a Čechami. Českomoravská vrchovina sa nachádza najmä na území kraja Vysočina. Zasahuje však i do Juhočeského a Juhomoravského kraja, a vďaka svojmu severnému výbežku, Železným horám, i do krajov Pardubického a Stredočeského. Vrchovina nemá žiadne hlavné pohorie. Delí sa na niekoľko samostatných celkov, najvyššia hora Javořice (837 m n. m.) spadá do podcelku Jihlavské vrchy, druhá najvyššia hora Devět skal (836 m n. m.) spadá do podcelku Žďárské vrchy.
Českomoravská vrchovina je druhé najstaršie pohorie v Českej republike (po Šumave). Vzniklo tzv. hercynským alebo variským vrásnením v prvohorách.
Železné hory sú pohorím s rozlohou 762 km² v severnej časti Českomoravskej vrchoviny, na vymedzenom území chránenou krajinnou oblasťou. Z hľadiska administratívne správneho náležia najväčšou časťou svojej rozlohy do Pardubického kraja, juhozápadná časť do Kraja Vysočina a okrajom na severozápade do Stredočeského kraja. Celé Železné hory sú bohato pokryté zeleňou. Lesy sú striedané lúkami, pastvinami a polami v nadmorských výškach 198 – 737 m n. m., so strednou výškou 480 m n. m. Nadmorská výška vrchoviny klesá severovýchodným smerom k línii miest Chvaletice – Slatiňany – Proseč a na severozápad, najnižšie je situovaná hladina rieky Labe v nadmorskej výške 198 m v Týnci nad Labom v Stredočeskom kraji. Najvyšších nadmorských výšiek okolo 600 až 700 m dosahujú Železné hory na juhozápade až juhovýchode, predovšetkým v širšom okolí mesta Hlinsko. Najvyšším vrcholom v chránenej krajinnej oblasti je Vestec (668 m n. m.) na katastrálnom území obce Slavíkov v Kraji Vysočina a v rámci geomorfologického celku vrch U oběšeného (737 m n. m.) na katastrálnom území obce Svratouch v Pardubickom kraji.
Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy bola vyhlásená v roku 1970 na území okresov Žďár nad Sázavou, Havlíčkův Brod, Chrudim a Svitavy. Jej rozloha činí 71 tis. ha, z toho 46 % zaujímajú lesy, zastúpené najmä vo vyššej centrálnej časti územia. CHKO sa rozkladá v nadmorských výškách od 490 do 836 m n. m. (najvyšší vrchol Devět skal - prírodná pamiatka, ktorej názov je odvodený od skalného labyrintu, ktorý tvoria tri dlhé hrebene s deviatimi vežami a tromi malými vežičkami). Dá sa bez zveličovania považovať za jednu z posledných nedotknutých oáz kľudnej a čistej prírody v srdci Česka.
Poslaním chránenej krajinnej oblasti je zachovanie harmonicky vyváženej kultúrnej krajiny s významným zastúpením prirodzených ekosystémov. V jej krajinnom ráze, formovanom od stredovekej kolonizácie niekdajšieho pomedzného hvozdu, sa pod zalesnenými chrbátmi Žďárských vrchov prelínajú polia a lúky s osnovou drevinnej vegetácie, malebne začlenenými rybníkami i vidieckym osídlením s prvkami horáckej ľudovej architektúry. Významným fenoménom chránenného územia je voda. Žďárské vrchy sú pramennou oblasťou na hlavnej európskej rozvodnici medzi Severným a Čiernym morom, územie bolo vyhlásené za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Na tunajšej hustej sieti drobných vodných tokov bola od stredoveku vytváraná rozsiahla rybničná sústava. K najcennejším segmentom náleží najmä rašelinisko a ďalšie mokraďné společenstvá. Typickým krajinným prvkom oblasti sú rovnako rulové skalné útvary vytvorené na zalesnených chrbátoch Žďárských vrchov a mozaika rozptýlenej drevinnej vegetácie s malými lesíkmi a kamenicami v poľhospodársky využívanej krajine.
Krajina okolo Žďáru nad Sázavou ponúka nie len prírodu ale i mnoho historických stavieb a kultúrneho vyžitia. Najväčším lákadlom oblasti je pútnicky kostol svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. V oblasti Žďárských vrchov sa však nachádzajú tiež ďalšie historické a kultúrne pamiatky, medzi najznámejšie z nich patrí skanzen Betlém Hlinsko či zrúcanina Zubštejn.
K ďalším prírodným zaujímavostiam Žďárských vrchov patrí Žákova hora ležiaca 2 km od osady Cikháj či skalný útvar Čtyři palice pri obci Křižánky - rulová skala pripomínajúca štyri palice, ktoré vznikli mrazovým zvetráváním hornín.
Krajina Žďárských vrchov je pretkaná stovkami kilometrov turistických i cyklistických trás. Žďárské vrchy ponúkajú i ideálne podmienky pre zimnú turistiku. Milovníci kúpania a vodných športov ocenia tiež početné vodné plochy, napríklad rybník Velké Dářko, vodná nádrž Pilská, rybník Medlov, Sykovec alebo Milovský rybník.
Neveľké Jihlavské vrchy sú najvyšším pohorím Českomoravskej vysočiny. Jedná sa o geomorfologický podcelok, náležiaci do Javořickej vrchoviny, ktorá je súčasťou podsústavy Českomoravskej vrchoviny. Vrchy sa rozkladajú 10 km severozápadne od Telča, či 10 km juhozápadne od Třešte. Najväčšia časť Jihlavských vrchov je súvisle zalesnená. Najvyšším vrcholom Jihlavských vrchov i celej Českomoravskej vysočiny je Javořice (837 m n. m.), na jej vrchole je zďaleka viditeľný 166 m vysoký televízny vysielač, verejnosti neprístupný. Skalný útvar Míchova skala s prekrásnou vyhliadkou nájdete len kúsok pod Javořicou. V oblasti sa nachádza hrad Roštejn či zrúcanina hradu Štamberk. V južnej časti sa nachádza mnoho starých lomov na žulu, v Mrákotíně sa žula doposiaľ ťaží. Tu bol v roku 1923 vylomený kameň – monolit, ktorý dnes zdobí 3. nádvorie Pražského hradu; iniciátorom tohoto zámeru bol slovinský architekt Josip Plečnik.
Mesto Telč nájdeme pod horou Javořice na pomedzí Moravy a južných Čiech. Dominantou mesta je zámok, ktorý patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam širokého okolia, ide o klenot moravskej renesančnej architektúry. Trojúholníkové námestie Zachariáša z Hradca obklopené nádhernými mešťanskými domami, vzájomne prepojenými podlubiami, je považované za jedno z najkrásnejších v zemi. Centrum mesta má jedinečnú atmosféru, história tu na návštevníkov dýcha doslova na každom kroku. Medzi najzaujímavejšie pamiatky patria dve kamenné fontány, morový stĺp, kostoly sv. Jakuba a sv. Ducha (obidva majú prístupné veže a ponúkajú prekrásne vyhliadky) a jezuitský kostol Mena Ježiš s jezuitským internátom. Telčské námestie je obklopené 3 veľkými rybníkami (Štěpnický, Ulický a Staroměstský), ktoré umocňujú neopakovateľnú atmosféru mesta. Tieto rybníky pritom nie sú zďaleka jedinými, ktoré sa v okolí Telča nachádzajú, z ďalších (a ku kúpaniu vhodnejších) môžeme vymenovať napr. Roštejn a Velký a Malý pňovitý rybník.
Českou Kanadou je oblasť pozdĺž česko-rakúskej hranice medzi mestami Slavonice, Nová Bystřice a Kunžak. Jej rozloha činí cca 250 km², za komunistického režimu bola jej nemalá časť bežnej verejnosti ukrytá za ostnatými drátmi. Prírodní park Česká Kanada tu bol vyhlásený v roku 1994. Česká Kanada je populárna tuzemská turistická destinácia, jednou z jej najvýraznejších dominánt je rozsiahlá zrúcanina hradu Landštejn. Značnej turistickej popularite sa teší tiež renesančné historické centrum mesta Slavonice, roztodivné skaliská a balvany v lesoch okolo Valtínova, ruiny zaniknutej stredovekej dediny Pfaffenschlag, pomník fiktívneho českého génia Járy Cimrmana pri obci Kaproun a ďalšie miestne prírodné a historické zaujímavosti.
Autorom názvu Česká Kanada bol v druhej polovici 20. rokov 20. storočia jindřichohradecký rodák a patriot Jaroslav Arnošt Trpák, pražský novinár, esejista a propagátor aktívneho života v prírode. V prvnej polovici dvadsiatych rokov podnikol cestu po Severnej Amerike, počas ktorej si uvedomil, že k naštartovaniu turistického ruchu v jeho krásnom rodnom kraji je nevyhnutná premyslená propagácia. Po návrate do Československa videl narastajúci záujem o cestovanie do zahraničia. Tieto postrehy ho viedli k vytvoreniu exoticky znejúceho názvu, ktorým chcel propagovať svoj rodný kraj. Vznikla Česká Kanada, aj keď spočiatku sa tohoto propagačného termínu užívalo prevážne k označeniu Jindřichohradecka. Trpák pre svoj projekt nevyhnutnosti propagácie získal i niektorých predstaviteľov juhočeskej obecnej správy a inicioval i niektoré ďalšie súvisejúce propagačné aktivity.