Ponuka oblastí Francúzsko - hory a jazerá
Turbulentné dejiny, ktoré formovali celú Európu
Hranice súčasného Francúzska približne zodpovedajú hraniciam starovekej Galie, ktorú obýval keltský kmeň Galov. Galia bola v 1. storočí pred n. l. podrobená Rimanmi a Galovia prevzali latinský jazyk aj kultúru. Začiatky šírenia kresťanstva sa datujú do 2. a 3. storočia. Východné hranice Galie boli v 4. storočí obsadené germánskymi kmeňmi, predovšetkým Frankami, ktorí krajine neskôr dali jej dnešný názov. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa tradične datuje od rozdelenia Franskej ríše v roku 843. Z Východofranskej ríše sa stala Svätá rímska ríša (neskôr národa nemeckého), zatiaľ čo západná časť dala vznik dnešnému Francúzsku. Potomkovia Karola Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, keď bol za kráľa korunovaný Hugo Kapet. Jeho potomkovia, Kapetovci a ich vedľajšie vetvy z rodu Valois a Bourbonovcov, postupne prostredníctvom série vojen a dedičských nárokov zjednotili územie pod centrálnu panovnícku moc.
Monarchia dosiahla svoj najväčší rozmach za vlády Ľudovíta XIV., nazývaného Kráľ Slnko, ktorý vládol 72 rokov na prelome 17. a 18. storočia. V tom období malo Francúzsko veľký vplyv na európsku politiku, ekonomiku a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom Európy a tretím najľudnatejším štátom sveta po Číne a Indii. Zároveň sa však postupne prepadalo do rekordného zadlženia a hospodárskeho úpadku. Úpadok ríše sa za nástupcov Ľudovíta XIV. naďalej prehlboval a stal sa jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1789 a viedla 3. septembra 1791 k nahradeniu absolutistickej monarchie konštitučnou monarchiou. Dňa 22. septembra 1792 bola následne vyhlásená Prvá republika. V roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, stal sa prvým konzulom a 18. mája 1804 štátnym prevratom založil Prvé francúzske cisárstvo, ktorého sa stal prvým panovníkom. Napoleon na krátky čas ovládol väčšinu Európy, bojoval proti Spojenému kráľovstvu, Prusku, Rakúsku a Rusku, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Po porážke v bitke pri Lipsku už nebol schopný čeliť spojeneckým armádam a v apríli 1814 abdikoval. Následne došlo k obnove bourbonského kráľovstva. Počas Viedenského kongresu utiekol z vyhnanstva na ostrove Elba a na krátky čas obnovil cisárstvo. Definitívne bol porazený v roku 1815 v bitke pri Waterloo. V roku 1830 dala Júlová revolúcia vznik konštitučnej monarchii vedenej vedľajšou vetvou Bourbonovcov, ktorá bola v roku 1848 nahradená Druhou republikou. Jej existencia bola čoskoro ukončená zvolením dovtedajšieho prezidenta a cisárovho synovca Ľudovíta Napoleona za cisára (ako Napoleona III.), ktorý bol zajatý po prehratej prusko-francúzskej vojne v roku 1870. Vtedy vznikla Tretia republika.
Hoci Francúzsko vyšlo víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, počas 20. storočia postupne strácalo svoje niekdajšie veľmocenské postavenie. Po druhej svetovej vojne vznikla Štvrtá republika. V roku 1958 bola nastolená súčasná Piata republika na čele s generálom Charlesom de Gaullom. V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom a v spolupráci s ním usiluje o politickú a hospodársku integráciu Európy.
Obrovská rozloha a prírodná rozmanitosť
Príroda krajiny je vďaka veľkej rozlohe Francúzska mimoriadne rozmanitá. Na severe a západe je krajina prevažne rovinatá s miernym zvlnením, vo zvyšku územia prevažujú pahorkatiny a pohoria. Časté sú krasové oblasti s jaskyňami.
Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší vrchol západnej Európy Mont Blanc (4 810 m). Medzi ďalšie významné horské oblasti patria Pyreneje, Centrálny masív, Jura, Vogézy a Ardeny. Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhôna (prameniaca vo Švajčiarsku), Garonna (prameniaca v Španielsku), Seina a časť toku Rýna. Loira je zároveň najdlhšou francúzskou riekou. Podnebie je na juhu suché a teplé, zatiaľ čo na severe chladnejšie a daždivé, najmä v Bretónsku.
Množstvo možností aktívneho trávenia dovolenky
Čoraz populárnejším sa stáva aktívny spôsob trávenia dovolenky, napríklad v sedle bicykla po stopách cyklistických pretekov Tour de France alebo počas plavieb po vnútrozemských kanáloch. Netreba dodávať, že pobyt v krajine si najlepšie vychutnajú tí, ktorí ovládajú francúzštinu, pretože miestni obyvatelia túto schopnosť dokážu náležite oceniť a veľmi ľahko si ich tak získate. Ak predsa len niečo odrádza časť turistov od návštevy Francúzska, je to nižšia ochota domácich komunikovať v iných jazykoch a nepochybne aj vysoká cenová úroveň, a to aj na pomery západnej Európy.
Turisticky suverénne najnavštevovanejšia krajina světa
Vo Francúzsku nájdeme nesmierne množstvo pamiatok a múzeí, pričom parížsky Louvre je najnavštevovanejším múzeom Európskej únie. Hlavným dôvodom, prečo je Francúzsko s veľkým náskokom turisticky najvyhľadávanejšou krajinou Európy aj sveta (Francúzsko sa podieľa na celosvetovom cestovnom ruchu úctyhodnými 7,5 %), je predovšetkým teplé podnebie, more na pobreží Stredozemného mora a jedinečná gastronómia.
Francúzska kuchyňa je charakteristická svojou mimoriadnou rozmanitosťou. Je označovaná za jeden z najelegantnejších štýlov varenia na svete a francúzske kulinárske postupy ovplyvnili celú západnú Európu. Mnohé gastronomické školy používajú francúzsku kuchyňu ako základ všetkých ostatných foriem európskeho varenia. Treba spomenúť aj povestne vynikajúce francúzske vína, tiché aj šumivé, ako aj celkové francúzske umenie žiť – „savoir vivre“, ktoré označuje spôsob francúzskej zdvorilosti, elegancie, dobrých mravov a spoločenského správania. V širšom zmysle sem možno zaradiť aj typickú francúzsku módu či legendárne parfumy, ktoré vznikajú napríklad z nekonečných levanduľových polí Provence.
Svetová kultúrna avantgarda a atraktívna ponuka športov
Francúzsko zohrávalo počas stáročí veľmi významnú úlohu ako kultúrne centrum celej Európy na čele s Parížom. Mnohé výtvarné štýly a literárne smery 20. storočia majú francúzsky pôvod (napríklad dadaizmus, kubizmus či surrealizmus). Francúzsko bolo dlhý čas považované za centrum európskeho umenia a hudby.
Najpopulárnejším športom vo Francúzsku je futbal, ďalej cyklistika, ragby, motoristický šport (Grand Prix Francúzska v Magny-Cours, 24 hodín Le Mans, Rallye Monte Carlo) a tenis (French Open v Paríži). Úplne jedinečným a pomerne svojským fenoménom krajiny galského kohúta (a zároveň najhranejším športom) je však pétanque, ktorý vo Francúzsku hrá približne 17 miliónov ľudí.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
rozloha: 543 965 km²
počet obyvateľov: 68 605 616
národnostné zloženie: zisťovanie rasy, etnickej príslušnosti a náboženstva pri sčítaní obyvateľstva je zákonom zakázané
úradný jazyk: francúzština (podľa ústavy je jediným úradným jazykom); regionálne sa používajú aj alsaština, korzičtina, baskičtina, bretónčina, okcitánčina (provensálčina, gaskončina a languedokčina) a valónčina
hlavné mesto: Paríž – 2,24 mil. obyvateľov (v aglomerácii žije viac ako 12 mil. ľudí)
ďalšie veľké mestá: Marseille (855 000), Lyon (500 000), Toulouse (472 000), Nice (343 000), Nantes (303 000), Štrasburg (277 000), Montpellier (282 000), Bordeaux (249 000), Lille (232 000), Rennes (213 000)
štátne zriadenie: republika
prezident: od 14. 5. 2017 Emmanuel Macron, stojaci na čele hnutia La République En Marche!
vláda: premiérom je od septembra 2025 Sébastien Lecornu, člen hnutia La République En Marche!
administratívno-správne členenie: v januári 2016 došlo vo Francúzsku k zmene správneho členenia na regióny, ktorých je v súčasnosti 18 (z toho v pevninskej časti metropolitného Francúzska 12); Korzika (La Corse) má osobitný štatút (collectivité territoriale), odlišný od ostatných 17 regiónov; zvyšných päť tvoria zámorské departmenty (Réunion, Mayotte, Francúzska Guyana, Martinik a Guadeloupe); regióny sa ďalej členia na 101 departmentov; departmenty sa ďalej delia na 342 arrondissementov, ktoré sa členia na 4 055 kantónov
mena: Euro
HDP za rok 2025: 43,000 € / os.
Ďalšie informácie: zakladajúci člen EÚ, NATO a OSN (je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN s právom veta)
Veľvyslanectvo SR:
Ambassade de la République slovaque, 125 rue du Ranelagh, 75016 Paris, tel.: +33 1 71 93 73 33.
