Ponuka oblastí Chorvátsko
Naši príbuzní na najkrajšom pobreží v Európe
Chorvátsko je jedným z nástupnických štátov bývalej Juhoslávie a územím zabierajúcim väčšinu pobrežia a veľké množstvo ostrovov východného Jadranu. Práve čarovná krása chorvátskeho mora je hlavním dôvodom, prečo dnes znova, po prekonaní následkov vojny v 90. rokoch, patrí táto zem k najnavštevovanejším v Európe. Z pohľadu slovenského turizmu, ktorý nadväzuje na dlhú tradíciu prvorepublikovú i „socialistickú“, je Chorvátsko dokonca letnou destináciou číslo jedna. Príčinou toho je bezpochyby nielen krása pobrežia, ale i jazyková blízkosť oboch národov. Ako priestor, kde sa stretáva Stredozemé s Alpami a Panóniou, spojilo Chorvátsko charakteristické rysy každej z týchto oblastí do neopakovateľnej harmónie a zriedka vídanej krásy. Je tu blízko všetko, za čím sa inde musí cestovať veľmi ďaleko. Na vzdialenosti len sto kilometrov sa nachádzajú ostrovy, more, kras, lesnaté hory i úrodné roviny. Ako jedna z ekologicky najzachovalejších zemí vyhlásilo Chorvátsko hneď 8 národných parkov. Každému sa tají dych pri pohľade na svetovo známe krásy vodopádov Plitvických jezier, súostrovia Brijuni, vodopádov rieky Krky, najčlenitejšieho súostrovia Stredomoria Kornati, ostrova Mljet či snáď pohoria Velebit, Paklenica a horského masívu Risnjak.
Tradícia cestovného ruchu je tu veľmi dlhá a v súčasnosti je možné na tomto odvetví stavať i ekonomiku celého štátu, na tom, s ohľadom na miestne krásy, nie je nič divné. Veď už v 14. storočí venovali starí obyvatelia Dubrovníka zvláštnu pozornosť cestujúcim a prvý hotel v Opatiji bol postavený v roku 1840.
V skratke povedané, Chorvátsko je pripravené ponúknuť strávenie dní odpočinku dynamicky a rozmanito. V Chorvátsku nájdu svoj kúsok sveta novodobí Robinsoni, horolezci i jachtári, milovníci prírody i rušnej zábavy, športovci i bežní rekreanti. A to všetko len niekoľko hodín jazdy zo srdca Európy, pre ktoré je chorvátsky Jadran najbližším teplým morom.
Poloha na križovatke dejín
Poznávať Chorvátsko nie je, vzhľadom k hojnosti zaujímavostí, ktoré na členitom území ponúka, rozhodne jednoduché. Chorvátske krásy boli popísané v mnohých knihách a zachytené na obrazoch rady umelcov, dôvodov k návšteve je tu však omnoho viac. Historický údel Chorvátov bol predurčený už vo chvíli, kedy prišli na toto územie a kde bola v roku 395, po smrti cisára Theodosia, vytýčená hranica medzi Západnou a Východnou Rímskou ríšou. Stali sa tak navždy najohroženejšou výspou západnej kultúry voči svetu Východu. V priebehu stáročí bránili katolícku líniu proti pravoslávnej i západné kresťanské územia pred hrozbou osmánskeho islámu. Osobité mestá sú antického alebo benátskeho pôvodu. Rímska antika významne poznamenala istrijskú Pulu, kde sa zachoval monumentálny Amfiteáter, slavobrána Sergiovcov a Augustov chrám, či Poreč s mozaikami Eufrasiovej baziliky, dalmátsky Split s Diokleciánovým palácom, Zadar s rotundou Sv. Donáta, Trogir, Šibenik a snáď najviac Dubrovník.
Chute a rytmy Balkánu
Polohe Chorvátska na križovatke kultúr zodpovedá i kuchyňa, kde sú ľahké jedlá stredomorského typu ovplyvnené talianskou gastronómiou doplnené mäsitými pokrmami pôvodom z vnútrozemských hôr. Všetko je doplnené vynikajúcimi vínami, z ktorých mnohé smelo konkurujú i tradične zavedeným talianskym vínam. V mentalite Chorvátov zatlačuje slovanskú melancholickosť stredomorská horkokrvná výbušnosť a bojovnosť pestovaná stáročími urputných bitiev o vlastnú identitu. V tejto zmesi vplyvov sú i korene odhodlanosti, s ktorou zvádzali dobre známe boje i v dobe nedávno minulej. Je možné predpokladať, že Chorvátsko už má temné stránky svojej histórie za sebou a čaká ho už len vývoj pokľudnej a k turistom prívetivej zeme, napokon v roku 2013 Chorvátsko vstúpilo do EU, čím zavŕšilo svoj proces transformácie v normálnu európsku zem.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
rozloha: 56.594 km2
obyvateľstvo: 4.058.165
národnostné zloženie: 90% Chorváti, 4,4 % Srbovia; ďalej Bosňanci, Maďari, Albánci, Slovinci aj.
náboženstvo: 86% rímsky katolíci, 4,4% pravoslávni; ďalej muslimovia, evanjelíci aj.
úradný jazyk: chorvátština; regionálne sa však používa tiež srbština, taliančina, albánčina, maďarčina aj.
hlavné mesto: Zagreb – 792.000 obyvateľov
ďalšie veľké mestá: Split – 190.000 obyvateľov, Rijeka – 168.000, Osijek – 105.000, Zadar – 75.000
štátne zriadenie: republika (od vzniku v roku 1991)
prezident: Zoran Milanović (od 18. februára 2020)
vláda: od októbra 2016 premiér Andrej Plenković, predseda konzervatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva
administratívno-správne členenie: 21 žúp – 430 občín – 121 miest a 6.694 obcí
mena: 1 Kuna = 100 Lipa
HDP za rok 2019: 13.276 EUR / os.
ďalšie: člen EU od 1. 7. 2013, od roku 2009 člen NATO
Veľvyslanectvo SR v Chorvátsku
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe
Prilaz Gjure Deželica č. 10
10000 Zahreb, Chorvátsko
Tel.: +385/1/4877070, +385/1/4877071
Mobil: +385 98 278 182 (pohotovostná služba, Emergency Call)
Fax: +385/1/4877078
E-mail: emb.zagreb@mzv.sk
Často kladené otázky
Neviete si rady s výberom vašej dovolenky v Chorvátsku alebo máte inú otázku? Pozrite sa na často kladené otázky našich klientov a nájdite svoju odpoveď.
