Neuveriteľne rôznorodá ponuka zjazdoviek

Jedničkou medzi zjazdovkami strediska je fantastická čierna zjazdovka doslova padajúca z Passo Paradiso do Tonale, ktorá láka každého stále znova a znova. Nehovoriac o tom, že jazdu z ľadovcových výšin si je možné predĺžiť až na dno údolia do Ponte di Legno.

Široký slnkom stále zaliaty náprotivný južní svah v Tonale ponúka naopak trate skôr stredne a menej náročné, ideálne i pre začiatočníkov. Dlhé a nadmieru kvalitné zjazdovky obtiekajúce Monte Serodine sa radia k absolútnej špičke talianskych „červených“.

Kedysi menší skiareál v Ponte di Legno nadobudol svojim pretiahnutím do Temù na atraktívnosti i pre najnáročnejších lyžiarov. Ponúka stále poloprázdne, ovšem výborné, severne orientované trate vyšších obtiažností.

Okrem tejto rôznorodej škály upravovaných zjazdoviek stojí za zmienku i široká paleta voľného terénu v podobe niekoľkých desiatok kilometrov adrenalínového lyžovania iného rozmeru.

Časová náročnosť presunov do ďalších stredísk

Poloha na vysokohorskom priesmyku či tesne „za ním“ má i svoju odvrátenú stránku, a tou je bez debaty väčšia časová náročnosť presunov do ďalších stredísk Skirama Dolomiti Adamello Brenta (s platnosťou skipasu Combi) alebo do strediska Aprica (s platnosťou skipasu Valadaski). Posledných 70 km príjazdovej komunikácie vedie mimo dialnicu a odporúčanie znie nezabudnúť pribaliť snehové reťaze.

Vzhľadom k vyššie uvedeným rozdielnym charakteristikám oboch skiareálov môžu ubytovaní „hore“ vyjadrovať nespokojnosť na nedostatok najnáročnejších čiernych lákadiel na južnom svahu v Tonale, zatiaľ čo tí ubytovaní „dolu“ pre zmenu na obmedzený výber „lyžiarskej turistiky“ v Ponte di Legno a Temù.

Stúpajúci dopyt po oblasti Tonale / Ponte di Legno je poslednou dobou sprevádzaný i miernym cenovým nárastom, čo je logickou daňou za jej vyššie naznačenú kvalitu.