Pyreneje – doposiaľ málo objavovaný vyzývateľ Álp

Pyreneje (španielsky Pirineos, francúzsky Pyrénées, katalánsky Pirineus) sú pohorie oddeľujúce od zvyšku Európy Pyrenejský polostrov, tvorí prirodzenú hranicu medzi Španielskom a Francúzskom; v jednom z horských údolí sa nachádza štát Andorra, jeden z najmenších v Európe. Jedná sa o treťohorné pásmové pohorie so snežnou čiarou vo výške 2.500 - 2.900 m n. m. tiahnuce sa v dĺžke 435 kilometrov; na jeho území sa nachádzajú tri národné parky. Pico de Aneto v španielskej provincii Huesca na severe Aragónsko je so svojimi 3.404 metrami najvyššou horou Pyrenejí.

Mohutné pásmo takmer ľudoprázdnych hôr

V strednej časti dosahujú Pyreneje šírky až 140 kilometrov. Hory nemajú súvislý a zreteľný hlavný hrebeň, jedná sa skôr o väčšie množstvo horských masívov, ktoré sú často priečne orientované proti smeru hlavného pásma Pyrenejí. Údolia sú úzke, takže sa v nich nevyskytujú žiadne väčšie mestská sídla. Po severnej strane pohoria sa tiahne výrazný Pyrenejský zlom a oddeľuje od hôr niekoľko menších masívov.

Krajina ovplyvnená ľadovcami

Činnosť ľadovcov za sebou zanechala mnoho jazier, prítomnosť početných termálnych prameňov tiež súvisí s geologickým podkladom (napr. oblasť Eaux-Bonnes).

Pyreneje boli tvarované riekami a ľadovcami, je tu doteraz takmer stovka ľadovcov, časť z nich už však skôr vo forme firnových polí. Najväčší a najznámejší je ľadovec Aneto v masíve Pico de Aneto, ktorý má dĺžku 2 km, šírku 1,6 km a jeho mocnosť sa pohybuje okolo 50 metrov.

Počas uplynulých sto rokov prišli pyrenejské ľadovce o 90 percent ľadu. Na prelome 19. a 20. storočia zaberali územie s veľkosťou 3.300 hektárov, dnes sa rozkladajú na iba 390 hektároch. Už za niekoľko desiatok rokov nebude pravdepodobne v Pyrenejach ani jediný ľadovec.

Dlhé zimy a bohaté snehové nádielky

Pyreneje sú rozľahlé pohorie a majú svoju mikroklímu. Sneh zvyčajne napadne v novembri, zimy v Pyrenejach väčšinou končia v máji, aj keď sneh niekedy vo vysokých polohách alebo tienistých miestach leží až do konca júna. V Pyrenejach je priemerný ročný súhrn zrážok 1.500 mm.

Andorra – štát ležiaci v srdci Pyrenejach

Andorra je štát ležiaci vo vnútri Pyrenejach medzi hranicami Francúzska a Španielska. V jej strede vedú dve veľké údolia Valira del Nord a Valira del Orient s priemernou nadmorskou výškou 1.200 m. Oblasť je zo všetkých strán obklopená ostrými a strmými štítmi s výškou od 2.500 do 3.000 metrov. Väčšinu oblasti odvodňuje rieka Valira, ktorá tečie hlavným údolím Gran Valira a ďalej južne do Španielska, kde sa spája s riekou Segre a vytvárajú tak ľavý prítok veľtoku Ebro. Cestným sedlom Puerto de Envalira (2.400 m) vedie cesta spájajúca Andorru s Francúzskom. Ide o najvyššie položený cestný priesmyk v Pyrenejach. Do Španielska je možné z Andorry dôjsť po ceste vedúcej údolím Gran Valira. Najvyšším vrcholom Andorry je Coma Pedrosa (2.946 m), ktorý sa nachádza v hraničnom hrebeni.

Nielen nákupný, ale aj lyžiarsky raj

Ešte v tridsiatych rokoch bola Andorra odrezaná od ostatného sveta. Cestičky a chodníky šplhajúce z hlbokých údolí obklopených pyrenejskými velikánmi prudko nahor boli príliš neschodné na to, aby sa do najvyššie položenej krajiny Európy odvážili ľudia z iného miesta. Cesta, ktorá ju v štyridsiatych rokoch spojila s Francúzskom a Španielskom, znamenala koniec izolácie. Dnes prichádza do Andorry okolo 13 miliónov turistov ročne. Väčšina mieri za výhodnými nákupmi, pretože tovar je tu lacnejší ako v susedných krajinách, mnohí však hľadajú aj iné zážitky - napríklad lyžiari.