Južné Taliansko - križovatka dejín, hlboké tradície a prekrásne pobrežia

Južné Taliansko je od nás autom už trochu vzdialenejšie, napriek tomu však zástupca tohto rázovitého kraja nesmie chýbať v našej ponuke. Oblasť ohraničená na severe oblasťami Kampánia a Molise a siahajúca až na špičku a podpätok talianskej "topánky", teda do Kalábrie a Apúlie (ostrovy Sicília a Sardínia pojednávajú samostatne) sa môže chváliť nesmierne bohatou a búrlivou históriou. Dramatická krása pobrežia a úrodnej roviny lákali ako starých Grékov, tak neskôr aj Rimanov. Južné Taliansko vždy bolo priesečníkom mnohých vplyvov vytvárajúcich súčasnú civilizáciu. Rad atribútov talianskej kultúry, ktoré dnes pozná celý svet - od komickej opery až po pizzu - sa zrodila práve na Juhu. V období šestnásteho až osemnásteho storočia bol Neapol jedným z hlavných centier európskej kultúry a návštevníci mesta pod Vezuvom vďaka jeho kráse začali hovoriť: "vidieť Neapol a zomrieť." Podobne nezabudnuteľných miest nájdete na talianskom juhu celú radu.

Apúlia - kolíska gréckej civilizácie na Apeninskom polostrove

Apúlia (taliansky Puglia) je oblasť v juhovýchodnom Taliansku; jej brehy obmýva Jadranské more na východe a Iónske more na juhovýchode, susedí s Molise na severe, kampaniam na západe a Basilicatou na juhozápade. Jej južná časť sa rozkladá na polostrove Salento. Región má rozlohu 19 366 km², 4 milióny obyvateľov a delí sa na 6 provincií (Bari, Barietta-Adria-Trani, Brindisi, Foggia, Lecce a Taranto). Hlavným mestom Apúlie je Bari. Súčasťou regiónu sú ostrovy Tremiti.

Koncom 8. storočia p. n. l. vznikla na pobreží Tarentského zálivu grécka osada Tarent, cez ktorú potom na území terajšieho Talianska prúdila grécka kultúra. Za doby Rímskej ríše sa rozrástol prístav Brindisi, odkiaľ vyplávali obchodné lode do Grécka a Orientu. Neskôr patrilo tunajšie územie Byzantíncom, Longobardom, Arabom aj Normanom. V roku 1850 sa Apúlia stala súčasťou Talianskeho kráľovstva.

Gargano - skalnatá ostroha talianskej "topánky"

Gargano je historický a geografický subregión v provincii Foggia, pozostávajúce zo širokého horského masívu tvoriaceho mys vyčnievajúci do Jadranského mora ako "ostroha talianskej topánky". Najvyšším vrcholom je Monte Calvo (1.056 metrov nad morom). Väčšina vrchoviny je súčasťou Národného parku Gargano, vyhláseného v roku 1991.

Polostrov Gargano je čiastočne pokrytý zvyškami prastarého lesa, Foresta Umbra, posledné zostávajúce časti pôvodného dubového a bukového lesa, ktorý kedysi pokrýval veľkú časť strednej Európy aj Apeninského polostrova. Listnaté horské lesy Gargana ospevoval už rímsky básnik Horácius vo svojich ódách.

Pobrežie Gargana ako turistický raj

Na pobreží Gargana sa nachádzajú početné pláže a turistické zariadenia, vrátane stredísk, ako Vieste, Peschici a San Menaio. V severnej časti polostrova sa nachádzajú dve slané jazerá, Lesina a Varano. Gargano je aj miestom, kde leží najstaršia svätyne v západnej Európe zasvätená kultom archanjela Michaela, Monte Sant'Angelo. Medzi najznámejšie turistické atrakcie ďalej patria morské jaskyne v okolí Vieste a výlety loďou na súostrovie Tremiti.