Napoleonov ostrov pri pobreží Toskánska

Elba je po Sicílii a Sardínii tretím najväčším ostrovom v Taliansku, patrí do toskánskej provincie Livorno. Svojou rozlohou 224 km² ide o najväčší ostrov toskánskych ostrovov. Leží asi 10 kilometrov od pobrežného mesta Piombino. Asi 35 kilometrov západne od Elby leží francúzsky ostrov Korzika. Dĺžka pobrežia ostrova Elba je približne 147 kilometrov. Elba je značne hornatá a členitá, najvyšším vrcholom je Monte Capanne s nadmorskou výškou 1.019 metrov. Elba je spolu s ďalšími ostrovmi (Gorgona, Capraia, Pianosa, Montecristo, Giannutri a Giglio neslávne preslávená stroskotaním obrej výletnej lode Costa Concordia v roku 2012) súčasťou Národného parku Toskánske súostrovie. Charakterizuje ju zvlnená krajina, cyprusové aleje, olivové háje a hektáre viníc okolo historických usadlostí a rybárskych dediniek.

Na dosah francúzskej Korzike

Asi 35 kilometrov západne od Elby leží francúzsky ostrov Korzika. Začiatkom 19. storočia patrila Elba Francúzsku a v roku 1814 tu bol po dobu 9 mesiacov vládcom v prvom nútenom exile korzický rodák Napoleon Bonaparte.

Ostrov je rozdelený do ôsmich administratívnych častí: Portoferraio, Campo nell'Elba, Capoliveri, Marciana, Marciana Marina, Porto Azzurro, Rio Marina a Rio nell'Elba.

Pestrá história spojená s tažbou železnej rudy

Ostrov bol známy už najstarším civilizáciám vďaka svojim náleziskám železnej rudy. Prvé bane vznikli v čase etruského osídlenia, ďalšie vybudovali po roku 480 p.n.l. starí Rimania. Starí Gréci Elbu nazývali Aethalia (plameň) podľa plameňov nad pecami vyrábajúcimi železo. Pod nadvládou Ríma sa ostrovu hovorilo Ilva, súčasný názov pochádza zo 6. storočia.

Po zániku Rímskej ríše bola Elba pustošená nájazdami barbarov a Saracénov. Na začiatku 11. storočia sa stala vlastníctvom Pisy. Keď Pisu roku 1398 kúpil milánsky rod Visconti, Elba prešla do vlastníctva pánov z rodu Appiani z mesta Piombino, kde zostala po dve storočia. Roku 1546 získal časť ostrova Cosimo I. Medicejský, ktorý opevnil prístav Portoferraio a premenoval ho na "Cosmopol". Zvyšná časť Elby sa stala roku 1577 opäť vlastníctvom Appianiů. Roku 1603 sa zmocnil prístavu Porto Azzurro Filip II. Španielsky a vystaval tu dve pevnosti. V roku 1802 sa stala Elba francúzskym územím a nastal jej hospodársky rozkvet.

Knížactvo Elba pod vládou Napoleona

Elba sa 3. mája 1814 stala prvým ostrovom, na ktorý sa uchýlil do núteného exilu korzický rodák Napoleon Bonaparte po vynútenej abdikácii a podpísaní Zmluvy z Fontainebleau. Bol vymenovaný cisárom ostrova, na ktorom bolo vyhlásené Kniežatstvo Elba. Mal k dispozícii osobnú gardu čítajúcich 700 mužov. Vládcom ostrova však bol len formálne, pretože v okolitých vodách hliadkovali britské lode. Počas svojho pobytu vykonal Napoleon na ostrove rad ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré viedli k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov. Navrhol tiež vlajku ostrova: bielu s červeným pruhom a troma zlatými včelami. Napoleon sa zdržiaval na Elbe 9 mesiacov a 21 dní; 26. februára 1815 utiekol späť do Francúzska (obdobie stodenného cisárstva). Po porážke v bitke pri Waterloo bol internovaný druhýkrát, a to na odľahlom ostrove Svätá Helena v Atlantickom oceáne.

Elba spät v talianských rukách

Po Viedenskom kongrese konanom roku 1815 pripadla Elba Toskánskému veľkovojvodstvu. V roku 1860 sa potom stala súčasťou zjednoteného Talianskeho kráľovstva. Počas druhej svetovej vojny bol ostrov obsadený nemeckou armádou, ktorá sa tu silne opevnila. Po tuhých bojoch bol ostrov oslobodený francúzskymi vojakmi 17. júna 1944.

V súčasnosti je Elba známa predovšetkým pestovaním vínnej révy a ako atraktívny letný cieľ turistov smerujúcich sem za pamiatkami, krásnou prírodou aj čistým morom.

More a pláže:

Pláže na pobreží Tyrhénskeho mora v regióne Toskánska sú veľmi mnohotvárne.

Scaglieri je pláž ležiaca len 8 km od prístavu Portoferraio, hlavného mesta ostrova Elba. Západne orientovaná pozície letoviska v zálive Biodola maximalizuje slnečný svit do posledného momentu a umožňuje užiť si v lete nezabudnuteľných západov slnka. Pláže s jemným bielym pieskom sa tu zvoľna ponára do krištáľovo čistých vôd morského zálivu.

Ortano leží 18 km od mesta Portoferraio na východnom pobreží Elby. Pláž na konci údolia uzatvorená medzi dvoma skalné výbežky je tvorená tmavým pieskom a štrkom a je jednou z najznámejších v oblasti Rio Marina. Voda je tu čistá a ideálne pre šnorchlovanie.

Lacona patrí do južnej oblasti Capoliveri a patrí medzi najdlhšie pláže ostrova Elba. Je charakterizovaná nádhernými dunami z jemného zlatého piesku. Disponuje mnohými ubytovacími zariadeniami i turistickými službami, je tu možné prevádzkovať všetky vodné športy. Okrem platených je možné voliť aj z mnohých pláží voľných. Na okrajoch sa vyskytujú skaly, teda aj ideálne miesta pre potápanie.