Údolie Valle di Ledro - storočné spomínanie na Čechy

Údolie Valle di Ledro sa nachádza v horách len kúsok na západ od Lago di Garda. Jeho srdcom je jazero Ledro, o poznanie menšie a kľudnejšie než jeho slávny súrodenec. Lago di Ledro je jedno z najčistejších jazier v Trentine. V lete tu teplota vody dosahuje až 24 °C, čo umožňuje príjemné plávanie a relaxáciu na jednej zo štyroch plne vybavených pláží okolo jazera. Jedna z pláží je otvorená i pre psov. Je možné si prenajmúť kánoe, kajak či plachetnicu a prejsť jazero z jednej strany na druhú. Jeho čisté vody, nerušené silnejšími vetrami, sú ideálne i pre mnoho ďalších vodných športov. Jazero Ledro je 3 km dlhé a 1,5 km široké, okolo jazera je to zhruba 10 km, čo je možné jednoducho obísť pešo alebo na bicykli. Poteší ihrisko na plážový volejbal, bezplatné parkovanie, piknikové stoly, plávajúce pontóny, bary a pizzerie, detské či minigolfové ihriská.

Lago di Ledro - jedno z najčistejších jazier v Trentine

Milovníci rybárčenia tu nájdu vskutku ideálne prostredie bohaté na ryby, ako sú pstruh, ostriež, belička, lieň, šťuka či úhor. Ak však chcete loviť v jazere Ledro, potrebujete povolenie.

Od roku 1929 je úroveň hladiny jazera Ledro ovplyvnená energetickými potrebami prečerpávajúcej vodnej elektrárne Ponale v Riva del Garda, ktorá využíva 6 km dlhý tunel s prevýšením takmer 600 metrov vykopaný v úbočí hory. Ide o unikátny projekt architekta Giancarla Maroniho, známeho najmä svojou prácou (vilou a komplexom Vittoriale degli Italiani) pre básnika Gabrielle D'Annunzia v Gardone Riviera na lombardskom brehu Gardského jazera.

Zdroje vody pre jazero sú hlavne podzemné, povrchovými prítokmi sú len malé potoky Massangla a Assat, po väčšinu roku vyschlé.

Nečakané archeologické objavy vďaka elektrárni

Lago di Ledro je tiež známe archeologickými objavmi na východnej strane jazera, ku ktorým došlo po znížení hladiny po výstavbe vodnej elektrárne v Riva del Garda pred viac než 90 rokmi. Domčeky na kôloch čiže palafitti vás vrátia o 4 tisíc rokov späť, do neskorej doby bronzovej. Toto archeologické nálezisko je jedným z najdôležitejších v Európe pre svoj rozsah a bohatstvo nálezov, s ktorými sa môžete zoznámiť v archeologickom múzeu (Museo delle Palafitte del Lago di Ledro) v Ledre. Ide napríklad o hlinené riady, cenné bronzové bohato zdobené čelenky, dýky z kremeňa, či luky a šípy s perfektne opracovanými hrotmi. Prečo ovšem domy stáli na kôloch a prečo práve tu, to zostane asi navždy záhadou, aj keď teórií je mnoho.

Vzácne kánoe zachránilo ílové bahno

Jeden z najzaujímavejších exponátov v múzeu je dokonalo zachovalý trup kánoe, ktorý vydalo jazero Ledro asi pred päťdesiatimi rokmi. Kanoe je vydlabané z jediného kmeňa jedlového dreva s priemerom asi 70 cm a meria cez 4 metre. Zachovalo sa vo veľmi dobrom stave vďaka tomu, že bolo obalené ílovým bahnom. Zahalené tajemstvom podľa neho zostávajú i malé vypálené štvorhranné kamienky s výrezmi. Ďalšie také tabulky sa našli i u nás na Slovensku, v Poľsku alebo v Českej republike. Oblasť Valle di Ledro malo pred 4 000 rokmi pravdepodobne veľmi čulé styky so zvyškom Európy, možno čulejšie, než dnes, kedy je doslova oázou kľudu v rušnom svete.

Traumatické spomienky na 1. svetovú vojnu

Do života oblasti Valle di Ledro veľmi výrazne vstúpila 1. svetová vojna, ktorá ju paradoxne tesne prepojila s Čechmi. Nie je totiž mnoho miest v západnej Európe, kde by ľudia s láskou a nostalgiou spomínali na to, ako ich nedobrovolne odvliekli do Čiech. Údolie Ledro v talianskom Trentine je možno jediným… Väčšina Čechov pozná Ledro a neďalekú Gardu predovšetkým ako vyhlásenú bikerskú, windsurfársku a lezeckú oblasť. O historickom púte, ktoré Čechov s Trentinskými spája, sa vie málo. Vojenská mašinéria rakúsko-uherskej monarchie, kam Ledro náležalo, rozhodla v roku 1915, že celá oblasť musí byť kvôli blížiacemu sa frontu vysídlená. Z pastvín a záhrad sa zakrátko naozaj stala bojová zóna. Na hrebeni nad jazerom sa zakopala rakúska císarská armáda, na náprotivnom zasa taliani a cez opustené domy sa navzájom ostrelovali. Obyvateľov (prevážne ženy, deti a starci) museli do dvadsiatichštyroch hodín 23. 5. 1915 opustiť svoje rodné dedinky a vydať sa na strastiplnú púť do neznáma - do vzdialenej českej kotliny. O konkrétnych miestach, kam Taliani mierili, hovoria dodnes názvy ulíc v Ledre: Via Chyňava, Via Příbram, Via Nový Knín, hlásajú uličné cedule. Ide o mestá a dediny, kam nechali rakúske úrady vysídliť takmer tri tisíc občanov údolia Valle di Ledro. Rakušania pôvodom tamojším ľuďom sľubovvali, že odídu na tri týždne, maximálne na tri mesiace. Lenže z troch mesiacov nakoniec boli viac než tri letá. Mnohí z nich do tej doby nevycestovali ďalej než do Trenta, hlavného mesta provincie, a naraz boli nútení žiť v ďalekej zemi s rozdielnymi zvykmi i jazykom. So sebou si mohli vziať maximálne 15kilovú batožinu a jedlo na dva dni. V ľudoprázdnom údolí Ledro nechali všetko. Nábytok, zvieratá i náradie, ktorým si zarábali na živobytie.

V českých a moravských dedinkách, zužovaných rovnako vojnovými útrapami, na nich nikto s otvorenou náručou nečakal. Naopak. Niekoľkodňová cesta v dobytčiakoch sa podpísala na ich vzhľade, zo všetkého najviac totiž so svojími batohmi pripomínali neobľúbených kočovných cigáňov. Nasťahovali ich preto do hostincov či škôl. Často jednu jedinú miestnosť obývalo i niekoľko rodín. Ako spomínali pamätníci, cez počiatočnú nedôveru si nakoniec Čechov získali svojou pracovitosťou, skromnosťou a zbožnosťou. Pomáhali na poliach i na statkoch. A zdielali s nimi rovnakú bolesť: českí i trentínski muži bojovali, a hlavne umierali, na fronte za císara pána.

Česká stopa pretrvala

Keď sa rakúsko-habsburská monarchia zrútila a Taliani z Valle di Ledro sa po viac než troch rokoch mohli vrátiť do svojich dediniek zničených vojnou, mnohí už vedeli česky, poznali ľudové pesničky. Po dlhé roky si potom so svojími českými priateľmi písali. Spomienky na pobyt v Čechách však dodnes zostali v miestnych piesňach, ale i kuchyni. Ťažko inde v Taliansku ochutnáte tradičné české recepty, ako guláš, lievance či knedlíky - v ponuke miestnych reštaurácií je možné ich nájsť ako „Gnocchi Boemi“. Storočné spomínanie na Čechov naozaj nie je v Ledre len marketingovým ťahom, ktorý má prilákať ďalších českých turistov, tí si sem už napokon cestu našli dávno, samozrejme i vďaka tunajším prírodným krásam.

Užitočné odkazy:

https://www.vallediledro.com/cz/jezero-lago-di-ledro