Vysoké Tatry – „naše“ najmenšie veľhory sveta

V dobe bývalého Československa boli Vysoké Tatry našimi jedinými veľhorami. Preto k nim majú mnohí Češi i naďalej vzťah ako k „vlastným“, sú do nich zamilované celé generácie turistov, letných i zimných.

Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím na Slovensku i v Poľsku. Ide o geomorfologický podcelok Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeluje od Belianských Tatier. Na juhu hraničí s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku). Dĺžka Vysokých Tatier je zhruba 26 km a šírka 17 km. Pre svoju neveľkú rozlohu bývajú označované za najmenšie veľhory sveta či Európy.

Geologická stavba Vysokých Tatier je veľmi komplikovaná. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy, je zložené prevážne zo žuly a bridlice. V sedimentoch uložených v druhohorách je možné nájsť okrem vápenca ešte dolomit, kremenec, bridlicu, rôzné druhy zlepencov či pieskovec. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv ľadovce, ktoré v dobách ľadových dosahovali na severných stranách hôr až 14 km.

Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa ťahajú od Ľáliového sedla (1.947 m n. m.) na západe ku Kopskému sedlu (1.749 m n. m.) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2.301 m n. m.), najvýchodnejším Jahňací štít (2.229 m n. m.). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2.000 metrov a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2.627 m n. m.). Odbočuje z neho päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít), štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je so svojimi 2.654 metrami zároveň najvyšším vrcholom nie len Tatier, ale celých Karpát. Do roku 1992 bol i najvyššou horou Československa. Hora je pomenovaná podľa Gerlachova, nad ktorým sa vypína a do ktorého územia patrí.

26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2.500 metrov

Vo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2.500 metrov. Celkom 8 vrcholov v Slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1. 11. do 15. 6. Oproti tomu napríklad vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít atď. sú pre turistov dostupné len v prievode horského sprievodcu. Pre horolozcov s potrebným preukazom (napr. ČHS) je lezenie na väčšine územia národného parku dovolené na vlastné nebezpečie. Lomnický štít je tiež dosiahnuteľný kabínovou lanovou dráhou z Tatranskej Lomnice.

Priateľské hory, kde sa cítime ako doma

Slováci sú Čechom najbližším národom, a to pochopiteľne nie len vďaka 70 rokom spoločného súžitia v Československu, ale i jazykom, kultúrou a mentalitou. Preto sú splnené všetky predpoklady, aby sa Češi na dovolenke u východných sousedov cítili doslova ako doma. Slovensko spolu s Čr vstúpilo do zjednotenej Európy a míľovými krokmi sa vzďaluje socialistickej minulosti. Kto sa do Tatier v posledných rokoch nezašiel pozrieť, bude určite zaskočený tempom zmien, novou výstavbou i profesionalitou, s ktorou Slováci konečne začali vyťažovať svoj zlatý dol, teda tatranskú turistiku. Jasnou výhodou Slovenska je nadmorská výška tatranských masívov a tiež čarovná krása tunajšej prírody.

Češi tu vždy boli váženými hosťami a je veľmi príjemné sa s tunajšími srdečnými a pohostinnými obyvateľmi porozprávať vo vlastnom materinskom jazyku a necítiť sa nikde ako návštevník druhej kategórie. 

Tatranská Lomnica – kľudné kúpeľné mestečko so starými luxusnými hotelmi

Tatranská Lomnica je kľudné kúpeľné mestečko so starými luxusnými hotelmi, kde je ešte cítiť atmosféra prvej republiky. Je to tiež jedna z najväčších a najkrásnejších obcí na území Vysokých Tatier. Nachádza sa na úpätí Lomnického štítu (s 2.634 m n. m. druhý najvyšší vrchol Tatier), kam bola v rokoch 1937 - 1940 vystavaná visutá lanovka cez Skalnaté pleso. Jej výstavba umožnila i výstavbu astronomických a meteorologických pracovísk na Skalnatom plese a na Lomnickom štíte. V Tatranskej Lomnici je preto sídlo Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Sídli tu však i Múzeum Tatranského národného parku. V Lomnici je i križovatka dvoch železničných tratí. Už v roku roku 1905 tu bol postavený exkluzívny Grandhotel Praha a Tatranská Lomnica sa stala významnými klimatickými kúpeľami. Od 50. rokov bola hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku, o čom podáva svedectvo i na tomto mieste natáčaný film Anděl na horách. Dnes si je tu možné užiť i radu modernejších aktivít, napr. jazdu na celoročnej horskej dráhe TATRABOB.

Vysoké Tatry nie sú svojimi zjazdárskymi možnosťami príliš vyhlásené, ale práve tu v Tatranskej Lomnici si lyžiari užívajú doslova kultovnú zjazdovku z Lomnického sedla, ktoré sa otvára až v druhej polovici zimy a až na jar máva optimálne snehové podmienky.

Starý Smokovec – najstaršia tatranská osada a administratívne centrum Vysokých Tatier

Starý Smokovec je najstaršia tatranská osada a administratívne centrum Vysokých Tatier. Spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu. Pôvodný názov Šmeks dali miestu spišskí Nemci podľa chutnej minerálnej vody, ktorá tu vyviera. O kúpeľnom charaktere Smokovca svedčí i jeho maďarský názov od roku 1846 Ó-Tátrafüred, čiže staré tatranské kúpele. Bohatú históriu Smokovca dokladá i tunajšia mimoriadne cenná architektúra, čiastočne vychádzajúca z alpských vzorov. Vedie sem úzkorozchodná „električka“ z Popradu a pešej túre výrazne zjednodušuje i pozemná lanovka na Hrebienok.

Štrbské Pleso – dejisko Majstrovstiev sveta 1970

Štrbské pleso je morénové ľadovcové jazero na južnej strane Vysokých Tatier, je druhé najväčšie na slovenskej strane. Leží v nadmorskej výške 1.346 m. Má rozlohu 19,67 ha, je 640 m dlhé, 600 m široké a 20 m hlboké. Osada Štrbské Pleso na brehoch jazera vznikla v roku 1872, kedy tu bola postavená prvá chata. Už od roku 1885 má charakter klimatických kúpeľov a je to najvyššie položená osada na Slovensku. V okolí je „Areál snov“, športové stredisko pre severské lyžiarske disciplíny, kde sa v roku 1970 konali Majstrovstvá sveta FIS. Štrbské Pleso slúži ako východisko túr do Furkotskej, Mlynickej a Mengusovskej doliny, nad plesom je dolná stanica sedačkovej lanovky, ktorá vedie k Chate na Solisku.

V zime sa areál na Štrbskom Plese pyšní parádnymi strojovo upravenými bežeckými stopami a pre zjazdárov je tu k dispozícii pohodový skiareál disponujúci 9 kilometrami ľahších a stredne obtiažnych zjazdoviek.