Podunajská nížina

Podunajská nížina je názov slovenskej časti Malej dunajskej kotliny, nachádzajúcej sa medzi riekou Dunaj, pohorím Malé Karpaty a ostatnými pohoriami Západných Karpát v nadmorskej výške 100 – 350 m. Nachádza sa tu najteplejšie podnebie na Slovensku s priemernou teplotou vzduchu v januári −1 až −2 °C, v júli 18 až 21 °C, ročný priemer dosahuje 9 až 11 °C. Ide predovšetkým o poľnohospodársku oblasť. Na periférii zasahuje do hlavného mesta Slovenska Bratislavy, administratívnymi centrami sú Trnava a Nitra, väčšími mestami sú Topoľčany, Komárno, Levice, Nové Zámky, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany a Nové Mesto nad Váhom. Okrem Dunaja nížinou preteká aj Malý Dunaj, Váh, Dudváh, Nitra, Hron, Ipeľ a ďalšie.

Žitný ostrov – najväčší riečny ostrov v Európe

((Veľký) Žitný ostrov (maďarsky Csallóköz) je najväčší riečny ostrov v Európe (cca 1 600 km²), nachádzajúci sa na juhozápadnom Slovensku v povodí Dunaja v Podunajskej nížine. Juhozápadne od neho, na druhej strane Dunaja, sa nachádza tzv. Malý Žitný ostrov (Szigetköz). Dnešný riečny ostrov existuje len niekoľko storočí, pretože predtým bol hlavným korytom Dunaja dnešný Malý Dunaj.

Žitný ostrov ohraničuje z juhu a juhozápadu hlavné koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na východe krátko aj rieka Váh (niekedy sa tento úsek označuje ako Vážsky Dunaj). Malý Dunaj sa od Dunaja oddeľuje v oblasti bratislavského prístavu, pri Kolárove sa spája s Váhom, ktorý sa následne v Komárne vlieva do Dunaja.

Celý Žitný ostrov je významnou zásobárňou podzemných vôd (pod povrchom sa nachádza približne 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je neustále dopĺňaná presakujúcou vodou z riek) a zároveň jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Plochý povrch Žitného ostrova plynulo klesá od Bratislavy ku Komárnu, z nadmorskej výšky 134 na 108 metrov. Tento takmer nebadateľný sklon vznikol postupným ukladaním drobných nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Malý spád spôsobuje zhoršený odtok vody a riziko rozlivov počas povodní.

Dejiny siahajúce až do doby bronzovej

Tento región má veľmi dlhú históriu, keďže bol osídlený už v dobe bronzovej. Dokazujú to aj archeologické nálezy približne z roku 1300 pred n. l. Od tohto obdobia sa tu postupne usadzovali ďalšie kmene a národy. Významný vplyv na miestne obyvateľstvo mali Etruskovia a Kelti, no pravdepodobne najväčší vplyv mala Rímska ríša. V 6. storočí sa tu usadili Slovania, v 9. storočí bol ostrov súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy a od 10. storočia patril Uhorsku. Maďarské obyvateľstvo, ktoré tu dodnes prevažuje, sa vo väčšom počte usadilo až na konci stredoveku alebo na začiatku novoveku.

Významné rekreačné strediská

Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami Žitného ostrova sú Dunajská Streda, Šamorín a Veľký Meder. V Dunajskej Strede a vo Veľkom Mederi sa nachádzajú termálne kúpaliská, ktoré navštevujú aj zahraniční turisti. V poslednom období sa na rekreáciu využívajú aj brehy Dunaja, tzv. Malý Žitný ostrov pri obciach Bodíky, Dobrohošť a Vojka. Tieto lokality sú obľúbené najmä medzi obyvateľmi Bratislavy. Populárny je aj splav Malého Dunaja. K zaujímavostiam Žitného ostrova patria aj vodné mlyny.

Dunajská Streda – kúpele s maďarskou históriou a espritom

Termálne kúpele v okresnom meste Dunajská Streda ponúkajú dokonalý relax pre všetky vekové kategórie. Thermalpark Dunajská Streda patrí medzi najobľúbenejšie rekreačné strediská južného Slovenska.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254, keď patrila k panstvu Prešporok. V 15. a 16. storočí nastalo obdobie rozkvetu remesiel a obchodu v Uhorskom kráľovstve. V roku 1574 bola Dunajská Streda vyhlásená za kráľovské mesto a v rokoch 1600 – 1848 patrila rodu Pálffyovcov. V 18. storočí sa tu začala usádzať početná židovská komunita, preto sa mestu v 19. storočí hovorilo Malý Jeruzalem. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1910 uviedlo maďarčinu ako materinský jazyk 4 679 z celkového počtu 4 762 obyvateľov.

Na základe Trianonskej zmluvy sa mesto v roku 1919 stalo súčasťou Československa.

Medzi historické pamiatky Dunajskej Stredy patrí Žltý kaštieľ, postavený v barokovom štýle v 18. storočí. V Žltom kaštieli sa nachádza Žitnoostrovské múzeum.

Termálne kúpalisko Veľký Meder

Termálne kúpalisko Veľký Meder je aquapark s vodnou plochou 3 400 m² a celoročnou prevádzkou. Areál je obklopený 100hektárovým lesoparkom a nachádza sa medzi Komárnom a Dunajskou Stredou, 15 kilometrov od maďarských hraníc, 66 km od Bratislavy a 25 km od maďarského mesta Győr.

V areáli rozsiahleho kúpaliska je návštevníkom k dispozícii 13 bazénov zameraných na rôzne formy oddychu spolu s množstvom atrakcií. Sedem bazénov je celoročných a šesť vonkajších, s teplotou termálnej vody 25 – 38 °C.

Tunajšia geotermálna voda má priaznivé účinky na chrbticu, pohybové ústrojenstvo, svalstvo a celkovo podporuje regeneráciu ľudského organizmu.

Termály Podhájska – malé slovenské Mŕtve more

Svetový unikát nájdete na južnom Slovensku v obci Podhájska v okrese Nové Zámky, kde žije približne 1 100 obyvateľov. Miestna liečivá voda je svojím zložením často prirovnávaná k vode z Mŕtveho mora. Prameň bohatý na sírany, kyselinu kremičitú a boritú pomáha pri kožných aj dýchacích problémoch, ako aj pri ťažkostiach so štítnou žľazou či pohybovým aparátom. Termálne kúpalisko sa rozprestiera na ploche 12 hektárov, a preto ponúka dostatok priestoru aj počas hlavnej sezóny, pričom je otvorené celoročne. Do Podhájskej sa chodia liečiť ekzémy vrátane psoriázy, ale aj deti s astmou. Účinky tejto termálnej vody využívajú na regeneráciu aj športovci z rôznych odvetví. Neustále rastúci počet návštevníkov svedčí o ich spokojnosti. Za zmienku stojí aj fakt, že ide o jeden z cenovo najdostupnejších veľkých termálnych komplexov na Slovensku.

Populárne Slnečné jazerá konkurujú prímorským letoviskám

Slnečné jazerá, známe aj ako Senecké jazerá, sú turistickou lokalitou nachádzajúcou sa pri veľkom umelom jazere v meste Senec. Vznik jazier sa datuje do roku 1845, keď sa tu ťažil štrk na výstavbu železničnej trate Bratislava – Galanta. Pôvodne išlo o päť samostatných jazier, ktoré sa neskôr spojili do jedného s rozlohou 80 hektárov a hĺbkou až 12 metrov.

Ako prírodné kúpalisko sa jazero začalo využívať v roku 1919 pod názvom Slovenské Tahiti. Názov Slnečné jazerá získal areál v roku 1960. Dnes má rozlohu viac než 100 hektárov a areál sa pre lepšiu orientáciu delí na časť „Sever“ a „Juh“. Návštevníci tu nájdu rôzne možnosti ubytovania, stravovania, vodných športov aj rybolovu. K dispozícii sú hotely, penzióny, chaty aj turistické ubytovne, detské ihriská, plážové volejbalové ihriská, tenisové kurty, požičovne športových potrieb (člny a šliapadlá), tobogany, futbalové ihrisko s umelým povrchom aj vodný futbal.

Tipy na výlety na južnom Slovensku

Na južnom Slovensku sa nachádza aj niekoľko ďalších kúpeľných lokalít. Termálne kúpalisko Horné Saliby leží medzi Šaľou a Galantou a disponuje tromi bazénmi s liečivou termálnou vodou priaznivo pôsobiacou na pohybové ústrojenstvo. Súčasťou areálu je aj rehabilitačné centrum s krytým bazénom.

Termálne kúpalisko v Topoľníkoch má tri bazény, ktorých voda blahodarne pôsobí na pohybové ústrojenstvo. Návštevníci môžu využiť aj fitness centrum a saunu.

Areál kúpaliska Modrá Perla sa nachádza na okraji obce Veľké Úľany, približne 5 km od Sládkovičova. Nájdete tu dva bazény s vyhrievanou vodou.

Na okraji obce Tomkovce sa rozprestiera anglický park s kultúrnou pamiatkou – barokovým kaštieľom z 18. storočia, ktorý bol v 19. storočí prestavaný v duchu romantického historizmu. V minulosti patril známemu rodu Pálffyovcov.

Milovníci techniky si môžu niekoľko kilometrov od Dunajskej Stredy pozrieť známe, často diskutované vodné dielo Gabčíkovo na rieke Dunaj.