Belá je trojtisícová obec v okrese Žilina na Slovensku. Belá leží v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, v údolí Varínky a Belianského potoka, ktorý vytvára Beliansku dolinu. Západne od obce sa nachádza Kysucká vrchovina, vo východnej časti sa zdvíhajú výbežky Krivánskej Malej Fatry. Obec sa nachádza na ceste spájajúcej Žilinu s Oravou. V obci sa nachádza ranne gotický kostol sv. Márie Magdalény z poslednej tretiny 13. storočia, renesančne upravený v roku 1683. Hlavný oltár barokného typu pochádza z 2. polovice 17. storočia. Časť katastru obce Belá je súčasťou Národného parku Malá Fatra. Na tomto území sa nachádzajú prírodné rezervácie Veľká Bránica a Prípor.
Národný park Malá Fatra leží v severnej časti severoslovenského pohoria Malá Fatra. Rozloha územia národného parku je 226 km2. Zasahuje na územie okresov Žilina, Martin a Dolný Kubín. Ochranné pásmo parku má rozlohu 23 262 ha. Národný park bol vyhlásený 1. apríla 1988. Hlavným predmetom ochrany národného parku je územie s pestrým geologickým zložením, bohatou faunou a flórou a tiež pestrosť krajiny. Na území bolo zatiaľ nájdených 1100 druhov vyšších rastlín. Z toho jeden endemit Malej Fatry – jarabina Margittaiho. V parku žije cez 30 druhov savcov, 118 druhov vtákov a viac než 1000 druhov hmyzu. Najvyšším vrcholom národného parku je Veľký Kriváň (1.709 m n. m.). Zaujímavým a výrazným vrcholom je Veľký Rozsutec (1.609 m n. m.), ktorý sa nachádza i v logu národného parku. 83 % územia parku zabierajú lesy, prevážne zmiešané s prevahou listnatých drevín (najviac je zastúpený buk lesný).
V správe národného parku sa nachádza 16 národných prírodných rezervácií, ďalej 9 prírodných rezervácií, dva chránené areály a jedna národná prírodná pamiatka. Dokonca niekolko lokácií spadá do sústavy Natura 2000. Ideálnymi východiskami pre turistiku sú obce Belá, Terchová, Vrátna a Štefanová.
Veľká Bránica je národná prírodná rezervácia v oblasti národného parku Malá Fatra. Nachádza sa v doline v katastrálnom území obcí Belá a Terchová na rozlohe 332 ha. Prístup do doliny je možný po asfaltovej ceste v katastrálnom území Belej v smere na Terchovú. Predmetom ochrany je zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách. Je cennou ukážkou zachovalej pôvodnej štruktúry lesov. Územím preteká potok Bránica, ktorý v závere doliny preráža skalnaté útvary a vytvára vodopády.
Prípor je národná prírodná rezervácia v národnom parku Malá Fatra. Nachádza sa v katastrálnom území obcí Belá, Dolná Tižina a Krasňany na severných svahoch Malého Kriváňa. Územie bolo vyhlásené v roku 1980 na rozlohe 272 ha. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedlo-bukového lesa a pásma kosodreviny s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Malá Fatra je malý turistický ráj, v ktorom je možné podnikať prekrásne, viac alebo menej náročné túry. Nesporne najnamáhavejší z nich je veľmi atraktívna hrebeňovka. Vašej pozornosti by nemala uniknúť ani prekrásna túra cez Jánošíkové diery.
Jánošíkové diery, niekedy nazývané jednoducho len Diery, sú najväčším lákadlom Malej Fatry. Vďaka rebríkom a mostíkom môžete prejsť priamo nad potokom a pozdĺž mnohých vodopádov v inak nepriechodných súteskách a úzkych skalných prielomoch. vďaka množstvám označených ciest je možné naplánovať jednoduššie varianty pre rodiny s deťmi a menej zdatných turistov.
Prechod hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry spravidla začína v Strečne v údolí Váhu. Cieľovým bodom je Biely Potok pri Terchovej, prekonáte vzdialenosť 38 km, celkom nastúpate 2.900 metrov.
Možnosť nocľahu je v chate pod Suchým, chate pod Chlebom alebo chate na Grúni.
Výstup na Malý Rozsutec vedie cez Jánošíkové diery. Základným i cieľovým bodom je Terchová, resp. Biely Potok. Urazíte vzdialenosť 11,5 km a celkom nastúpate 820 metrov. Občerstvenie poskytne prameň kúsok pred sedlom Medzirozsutca.
Obľúbený je i výstup na Veľký Kriváň cez vrcholy Sokolie, Baraniarky a Kraviarske, alebo výlet k Šútovskému vodopádu. Tento najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 m.