Porýnie-Falcko - leto

Porýnie-Falcko – krajina romantických zámkov a kvalitného vína

Porýnie-Falcko (nemecky Rheinland-Pfalz), je spolková krajina rozkladajúca sa na západe Spolkovej republiky Nemecko po obidvoch brehoch Rýna. Hranicou susedí s Belgickom, Luxemburskom a Francúzskom. Hlavným a najväčším mestom je Mainz.

Spolková krajina Porýnie-Falcko bola ustavená 30. augusta 1946. Vytvovorenie novej krajiny bolo potom schválené referendom dňa 18. mája 1947.

Romantické zámky a kvalitné vína – tým sa môže najmä pochváliť Porýnie - Falc.

Šesť hlavných vinárskych oblastí

Porýnie-Falc je obľúbená oblasť milovníkov vína. Existuje šesť hlavných vinárskych oblastí, ktoré podporujú povesť Porýnie-Falcka ako "vinárskej krajiny": Pfalz, Rheinhessen, Nahe, Ahr, Mosel a Mittelrhein. Návštevníci môžu degustovať celú ponuku vín priamo v miestach ich pestovania.

Región je známy tiež ako obľúbené miesto cyklistov. Cyklotrasy na pozadí prekrásnej prírody priamo lákajú, aby ste sa vydali na cestu za poznaním, na ktorú len tak nezabudnete.

Moselská cyklotrasa

V tesnej blízkosti rieky Mosely, obklopení prírodou, tajomnou a veľkolepou – to sú atribúty, ktoré popisujú Moselskú cyklotrasu a vďaka ktorým sa na celkom 248 kilometroch medzi Perlom na nemecko-francúzsko-luxemburskej hranici a ústím Mosely v Koblenz nebudete nikdy nudiť.

Moselská cyklotrasa nie je o športových ambíciach, pretože trasy, ktoré sú väčšinou asfaltované a vedú oddelene od hlavných ciest, sú relatívne ploché a bez väčších stúpaní. Moselskú cyklotrasu charakterizuje skôr zážitok a pôžitok.

Prvotriedne pešie trasy

Na svoje si tu prídu i milovníci pešej turistiky, ktorí si môžu vybrať zo širokej ponuky peších trás, vrátane prvotriednych diaľkových prechádzok a nespočtu certifikovaných krátkych prechádzok a okruhov. Čakajú vás krásne panoramatické výhľady a nádherné prírodné scenérie – na vrchôlkoch hôr i pozdĺž riečnych údolí. Jedná sa o jednu z najkrajších prírodných krajín Nemecka.

Trasa Moselsteig vedie po celej nemeckej strane rieky Mosely od Perlu na nemecko-francúzsko-luxemburskej hranici až po ústie rieky v Koblenz – neuveriteľných 365 kilometrov. Pretože to je i pre najnadšenejšieho pešieho turistu trocha moc, je trasa rozdelená do celkom 24 etáp. A pokiaľ by to niekomu stále nestačilo, odporúčame okružné trasy Moselsteig Seitensprünge a Mosel Traumpfade/ Traumpfädchen.

Starovek spojený s Rímskou ríšou

V 1. storočí pr. n. l. bola väčšina území dnešnej spolkovej krajiny dobytá pre Rímsku ríšu Gaiom Juliom Caesarom, pričom novou hranicou Rímskej ríše sa stal tok Rýna. Počas vlády prvého rímskeho cisára Augusta bola v roku 22 pr. n. l. táto Rímanmi dobytá časť modernej spolkovej krajiny začlenená do novej provincie Gallia Belgica, z nej bola v roku 85 n. l. časť územia vyčleneného do novo vytvorených provincií Dolnej Germánie s centrom v meste Colonia Claudia Ara Agrippinensium (dnešný Kolín nad Rýnom) a Hornej Germánie s centrom v Mogontiacu (dnešný Mainz). Práve zemská metropola Mainz je jedným z Rímanmi založených miest na území Nemecka a pôvodne sa jednalo o rímsky vojenský tábor. Ďalšími Rímanmi založenými mestami na území dnešnej spolkovej krajiny, boli Borbetomagus (dnešný Worms), Novioamgus (dnešný Speyer), či Augusta Treverorum, čo je dnešný Trier, v období Rímskej ríše patriaci do provincie Gallia Belgica. Trevír sa stal v neskorej antike rezidenciou niekoľkých rísmkych cisárov. Od roku 395 boli rímske časti modernej spolkovej krajiny súčasťou Západorímskej ríše. V roku 406 germánske kmene Alanov, Vandalov, Svébov a Burgundov prekročili Rýn a napadli rímsku Gáliu. Burgundovia tu vytvorili svoje kráľovstvo Burgundov, jeho metropolou učinili Borbetomagus, dnešný Worms. V roku 436 rímsky generál Flavius ​​Aetius povolal hunských žoldákov, ktorí kráľovstvo napadli a porazili. Kráľ Gundahar bol zabitý v boji, údajne spolu s väčšinou Burgundov. Táto bitva bola predlohou stredovekému eposu Piesní o Nibelungoch.

Mainz – Gutenbergové mesto

Mainz je jedno z najstarších miest Nemecka, bolo založené rímanmi okolo roku 13 pr. n. l. Leží na sútoku riek Rýn a Mohan, ide o dôležitý riečny prístav.

Hlavnými pamiatkami je Mainzer Dom – impozantná románsko-gotická katedrála.

Gutenbergové múzeum je venované miestnemu rodákovi, vynálezcovi kníhtľače Johannesovi Gutenbergovi. Tento muž, celým menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg (1397–1468) bol vynálezcom technológie mechanickej kníhtľače pomocou jednotlivo zostavovaných litier. Dôsledkom rozšírenia jeho objavu došlo k masovej produkcii kníh a k prelomu v možnostiach šírenia informacií.

Staré mesto (Altstadt) charakterizujú farbité historické uličky, hrázdené domy a trhy. Fasnacht (karneval v Mainzi) je jednou z najväčších karnevalových osláv v Nemecku. Mainz je centrum nemeckej vinárskej oblasti Rheinhessen.

Koblenz – mesto na sútoku riek Rýn a Mosela

Na sútoku riek Rýn a Mosela v miestne známom ako Deutsches Eck (Nemecký roh) leží jedno z najstarších a najkrásnejších nemeckých miest: Koblenz.

Toto malebné mesto sa honosí impozantnou jazdeckou sochou cisára Viléma I. Nad mestom sa týči pevnosť Ehrenbreitstein, ktorá ponúka úžasný výhľad na rieku a okolité vinice. Historické centrum zdobí bazilika sv. Kastora, Schängelbrunnen (fontána s cikajúcim chlapcom) a romantická nábrežná promenáda. Koblenz je tiež skvelým východiskovým bodom pre objavovanie stredného Porýnia, ktoré je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO vďaka svojim hradom a viniciam.

Trevír – najstaršie mesto Nemecka s bohatým rímskym dedičstvom a cennou relikviou

Trier (Trevír) v spolkovej krajine Porýnie-Falcko je považovaný za najstaršie mesto Nemecka. Chváliť sa môže bohatým rímskym dedičstvom. Dominantami sú Porta Nigra – najzachovalejšia rímska brána severne od Álp, rímske kúpele, Konštantínova bazilika a nádherná Trierská katedrála, kde sa uchováva slávna Kristova Svätá suknica. Podľa tradície sa jedná o rúcho, ktoré mal na sebe Ježiš na svojej ceste na Golgotu. Uchováva sa práve v trevírskom dóme a vystavované býva len pri pútiach, ich história je dlhá 500 rokov. Priniesla ho do Trevíru údajne sv. Helena. S týmto tvrdením sa stretávame prvý raz v 12. storočí v zbierke historických spisov „Gesta Treverorum“ (Činy Trevíranov), napísané v roku 1105 v benediktínskom kláštore sv. Eucharia pri hrobe sv. Matúša. Podľa tamojšieho záznamu priniesla apoštolovu relikviu spoločne s „Kristovou suknicou a klincom z kríža, zubom sv. Petra a sandálom sv. Ondreja“ do svojho „domovského mesta“ Helena, matka cisára Konštantína Veľkého. V októbri 1121 bol vysvätený nový oltár sv. Mikuláša v západnom chóre trevírskeho dómu, kam bola pašijova relikvia zamurovaná, než ju biskup Johann I. v roku 1196 preniesol do novo vybudovaného oltára vo východnom chóre, zasvätenom sv. Petrovi. Tu suknica odpočívala celé tri storočia, dokiaľ ju cisár Maxmilián I. neprikázal vyhľadať pri príležitosti ríšskeho snemu v roku 1512.