Jeseníky, alebo geomorfologicky správne Jesenická oblasť či Východné Sudety, sú značne širokým pojmom – siahajú od Králik na západe po Ostravu na východe a Olomouc na juhu. Z lyžiarského pohľadu nás bude zaujímať predovšetkým ich najvyššia a najznámejšia časť nazývaná Hrubý Jeseník (Vysoký Jeseník, podľa staršieho významu hrubý – vysoký, nemecky Altvatergebirge), ktorý je druhým najvyšším pohorím v Česku a dominantným pohorím Sliezska a časťou severnej Moravy. Najvyššou horou je Praděd (1.491 m n. m.).
Na území Hrubého Jeseníku bola kvôli prírodnému bohatstvu a jeho zachovaniu v roku 1969 vyhlásená chránená krajinná oblasť Jeseníky s rozlohou 740 km². Zahŕňa celkom 33 maloplošných chránených území. Zo savcov je možné sa tu stretnúť vzácne s veľkými šelmami (rys ostrovid, vlk, medveď hnedý), druhotne bol vysadený kamzík horský. Okrem bohatstva prírody ponúka CHKO Jeseníky i niekoľko lyžiarských lokalít (napr. Červenohorské sedlo, Karlov/Malá Morávka alebo Praděd/Ovčárna), ktoré sú pre tradične najbohatšiu snehovú nádielku v Česku navštevované najdlhšie v roku. Ovčárna je s 1.300 metrami najvyššie položeným centrom lyžovania v ČR a práve preto sú tu tie absolútne najlepšie snehové podmienky. O poznanie menej pozornosti priťahuje Nízký Jeseník, ktorého maximálna nadmorská výška dosahuje len 800 m nad morom (vrchol Slunečná).
Pohorie Hrubý Jeseník má zhruba tvar písmena Y, ktorého jednotlivé ramená tvoria tri hornatiny, vzájomne oddelené sedlami Vidly a Červenohorské sedlo. Pradedská hornatina leží v južnej časti pohoria medzi sedlami Skřítek a Červenohorské sedlo. Hlavnými vrcholmi od juhu sú Jelení hřbet (1.367 m), Velký Máj (1.385 m), Vysoká hole (1.465 m), Petrovy kameny (1.447 m) a Praděd (1.491 m, najvyšší vrchol hornatiny i pohoria). Z hlavného hrebeňa vybieha k západu mohutná rozsocha Mravenečníka (1.344 m) s ďalšími vrcholmi Dlouhé stráně (1.354 m so známou prečerpávajúcou elektrárňou) a Vřesník (1.343 m). Keprnická hornatina leží v severozápadnej časti pohoria medzi Červenohorským sedlom a Ramzovským sedlom. V hlavnom hrebeni ležia vrcholy Červená hora (1.333 m), Keprník (1.423 m, najvyšší vrchol hornatiny) a Šerák (1.351 m), k juhozápadu vybieha rozsocha Vozky (1.377 m). Medvědská hornatina leží v severovýchodnej časti pohoria. Oproti prvým dvom hornatinám je výrazne plochšia, bez nápadného hrebeňa. Je oddelená sedlom Vidly a tiahne sa k sedlu Rejvíz. Hlavným vrcholom je Medvědí vrch (1.216 m). Významnými sedlami sú Rejvíz (760 m – oddeluje Hrubý Jeseník od Zlatohorskej vrchoviny), Ramzovské sedlo (759 m – oddeluje Hrubý Jeseník od Rychlebských hôr), Červenohorské sedlo (1.013 m – oddeluje Keprnickú a Pradedskú hornatinu), sedlo Vidly (930 m – oddeluje Pradedskú a Medvědskú hornatinu), sedlo Hvězda (852 m – pri Karlovej Studánke) a sedlo Skřítek (874 m – oddeluje Hrubý Jeseník od Hraběšickej vrchoviny). Všetky pretínajú cesty (Ramzovské sedlo i železnica) a sú významnými nástupišťami turistických bežkárskych trás. Horských chát neponúka Hrubý Jeseník toľko, ako iné naše významné pohoria. Sú to chaty Alfrédka, Barborka, Červenohorské sedlo, Chata Jiřího na Šeráku, Kurzovní chata, Ovčárna, Chata na Skřítku a Švýcárna. Občerstvenie a rozhľadňu ponúka i telekomunikačný objekt na vrchole Pradědu.
V Hrubom Jeseníku sa nachádza celkom 56 vrcholov nad 1.000 metrov. Hrubý Jeseník je tak pohorím s druhým najvyšším počtom tisícoviek (po Šumave) a zároveň je druhým najvyšším pohorím (po Krkonošiach). Najvyššími horami sú Praděd (s 1.491 m piata najvyššia hora Česka, ovšem horná plošina 162 m vysokého televízneho vysielača na vrchole je dokonca najvyšším – aj keď umelým – bodom v Českej republike. Vysoká hole (1.465 m) je zasa známa tým, že sa na jej východnom úbočí nachádza Veľká kotlina, botanicky najbohatšia lokalita Česka. Medzi širokou verejnosťou sú potom populárne Petrovy kamene (1.447 m) nad Ovčárnou, údajné dejisko čarodejnických zletov.
Červenohorské sedlo je dôležitým turistickým uzlom, ktorý vďaka centrálnej polohe a dobrej dopravnej dostupnosti predstavuje východiskový bod pre radu udržiavaných bežeckých trás. Pre svoju polohu nad 1.000 metrov nad morom umožňuje milovníkom bileje stopy v zimných mesiacoch tento šport vykonávať minimálne od polovice decembra do konca marca. Lyžiarske bežecké trate sa odtiaľto rozbiehajú na obidve strany Hrubého Jeseníku. Obľúbená trasa vedie z Červenohorského sedla cez chatu Švýcárna na vrchol Pradědu. V podstate celá trasa vedie do kopca. Od Švýcárny sa otvára panoráma najvyššej hory Moravy – Pradědu. Zo Švýcárny je to na Praděduž len kúsok príjemným miernym stúpaním. Trasa z Červenohorského sedla na Praděd meria 8,5 km a je súčasťou Jesenickej magistrály tiahnucej sa cez celý hrebeň Hrubého Jeseníku. Červenohorské sedlo je dobre dostupné autobusovým spojením zo Šumperka a Jeseníku. V dobe zimnej sezóny jazdí z Koutů nad Desnou na vrchol sedla kyvadlová doprava. Na Ovčárnu pod Pradědom pre zmenu vedú pravidelné autobusové linky z Ostravy (cez Opavu a Bruntál).
Najvhodnejším nástupným miestom na priezkum západnej časti Hrubého Jeseníku je Ramzovské sedlo. Pri výstupe na Šerák je síce nutné prekonať výškový rozdiel takmer 600 m, je možné si však vypomôcť lanovkou. Na vrchole Šeráku (1.351 m n. m.) sú holé pláne i nízke smrčky, pod vrcholom stojí Jiřího turistická chata. Hrebeňová trasa sa stáča k juhovýchodu a z nevýrazného sedla stúpa podzĺž tyčí na holý vrchol Keprníku (1.423 m n. m.), odkiaľ sa otvára za priaznivého počasia jedinečný výhľad na Jeseníky i horské hrebene od Krkonôš až po Beskydy. Z holého temeňa vedie zjazd po náročnom teréne k rozcestiu Trojmezí, k Vřesovej studničke pod vrcholom Černej hory (1.333 m n. m.) a lyžiarskou odmenou je za dobrého snehu krásny zjazd na Červenohorské sedlo.
Hrebeňovka cez Vysokú holu (1.464 m n. m.), Kamzičník, Máj a Jelení hřbet patrí k najlepším vyhliadkovým trasám na Morave. Sú na nej len malé výškové rozdiely. Od Jelenej studničky pokračuje ďalej na chatu Alfrédka a potom pod vrcholom Pecný cestou k rozcestiu Pod Josefínkou, Pod Zelené kamene, Pod Ztracené kamene a na Skřítek. Pri motoreste na Skřítku končí hrebeň Hrubého Jeseníku. Jezdia tadiaľto autobusové spoje z Rýmařova do Šumperka.