OblastNeaktivniV zemi Česká republika nabízíme jiné zájezdy.

Broumovská vrchovina je geomorfologický celok nachádzajúci sa v severovýchodných Čechách, zaujímajúci rozlohu 535 km². Veľmi členitá vrchovina má strednú nadmorskú výšku 527 m. Najvyšším vrcholom na území ČR je Královecký Špičák (880,6 m), veľmi těsne následovaný Ruprechtickým Špičákom (880,2 m).

Horopisne je rozčlenená na niekoľko menších celkov:

- Meziměstská vrchovina – severovýchodná časť Broumovskej vrchoviny. Jej nejvyššie partie sa volajú Javoří hory, poľsky Góry Kamienne alebo tiež Góry Suche. Najvyšším vrcholom na českej strane je Ruprechtický Špičák (880 m), na poľskej Waligóra (934 m). Južne od Javořích hôr leží Broumovská kotlina s riekou Stěnavou (Ścinawka). Jej hladina pri štátnej hranici je s nadmorskou výškou 350 m najnižším bodom českej časti kotliny.

- Polická vrchovina – stredná a juhovýchodná časť Broumovskej vrchoviny. Delí sa ďalej na Polickú stupňovinu s jej najvýznamnejšou časťou Broumovskými stenami a Polickú pánvu vyplnenú tabulovými plošinami so známymi skalnými mestami Ostaš a Hvězdy. Polická pánva je tiež významnou zásobárňou pitnej vody akumulovanej v druhohorných pieskovcoch. Na Polickú stupňovinu naväzujú Stolové hory (Góry Stołowe), ich prevážna časť sa nachádza v Poľsku.

- Žacléřská vrchovina – najzápadnejšia časť Broumovskej vrchoviny. Patrí k nej Lubawská brána, kotlina, ktorá oddeluje Broumovskú vrchovinu od Krkonôš. Ťahá sa Poľskom k juhozápadu, na českej strane končí Královeckým priesmykom u Žacléře a prechádza v Bernartickú vrchovinu. Východne od Lubawskej brány a paralelne s ňou ležia Vraní hory, ktoré sú v Poľsku pomenované Góry Krucze. Na ne potom na juhozápade naväzujú Jestřebí hory, na juhovýchode Radvanická vrchovina.

, K najznámejším prírodným krásam Broumovskej vrchoviny patria známe pieskovcové skalné mestá tvorené kvádrovými pieskovcami s veľmi členitým povrchom. Najnzmámejšie skalné mestá sa nachádzajú v NPR Adršpašsko-teplické skaly a NPR Broumovské steny. Lesy pokrývajú asi 35 % územia. Takmer celá Broumovská vrchovina s výnimkou väčšej časti Radvanickej vrchoviny je súčasťou CHKO Broumovsko.
Národná prírodná rezervácia Adršpašsko-teplické skaly (nemecky Adersbach-Weckelsdorfer Felsenstadt) bola vyhlásená už v roku 1933 na rozlohe 1771 ha k ochrane zachovalých celkov skalných miest. Národné prírodné rezervácie sa nachádzajú v Královohradeckom kraji na území okresov Náchod a Trutnov. Prírodné rezervácie sa nachádzajú zhruba v trojuholníku vymedzenom obcami Adršpach, Teplice nad Metují a vrcholom Čáp nad dedinou Skály v turistickom regióne Kladské pomedzie. Oblasť sa tradične delí na Adršpašské a Teplické skaly.
Adršpašské skalné mesto je charakteristické množstvom samostatne stojacich vysokých skalných veží. K turisticky najatraktívnejším patrí Starosta a Starostová, Milenci, Džbán a Homole cukru. Od Teplických skál, s ktorými vytvára súvislú plošinu, sú Adršpašské skaly oddelené 7 km dlhým kaňonom Vlčí rokle. Nájdete tu až 90 metrov vysoké skalné veže, hlboké sútesky, vodopád a tiež 2 jazierka. Celou touto oblasťou vedie spoplatnený okružný chodník pre turistov.
Teplické skalné mesto má divočejší ráz, jeho srdcom je tajuplný Skalný ostrov. Medzi tunajšími podzemnými formami reliéfu vyniká suťová Teplická jaskyňa, ktorá je svojou dĺžkou 1.065 m najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou v Českej republike. Teplické skalné mesto je tvorené výraznými skalnými stenami. Skalné mesto sa delí na Skalský hrebeň s najvyšším vrcholom Skály (694 m), hrebene Čápu (786 m), Supích skál (771 m) a Kraví hory (734 m) a na rozsiahlejšie členité plošiny Bludiská. Teplické skalné mesto sa rozkladá pozdĺž toku Skalného potoka. Nachádza sa v nich asi 70 pomenovaných skalných útvarov. Oblasťou okolo Skalného potoka vedie spoplatnený okružný chodník pre turistov, oblasť Supích skál a vrcholu Čáp spoplatnená nie je.